Po tom, čo mi zlomil srdce a nechal ma padnúť na dno, myslela som si, že jediné, čo mi po ňom ostane je jazva na srdci. Okrem nej a spomienky na jedno z mojich najťažších období života, predsalen sa našlo viac vecí, za ktoré mu „vďačím“.
Napríklad, dnes už dobre viem, že počúvať hlas svojho srdca a svoju intuíciu, nie je nikdy na škodu. Radšej budem vždy veriť sebe ako sladkým rečiam, ktorými mi chce niekto iba zatvoriť oči. Už nikdy nebudem naivne veriť všetkým tým výhovorkám, ktoré zo mňa spravili niečiu bábku. Jeho bábku.
Hovorí sa, že z veľkej lásky môže vzniknúť veľká nenávisť. Nikdy som tomu neverila. Ako by aj bolo možné dvoch blízkych ľudí rozhnevať tak, že sa majú chuť zabiť? To sa jeden deň bozkávajú a na druhý hádžu po sebe taniere? Nuž, áno. Aj toto som vďaka nemu zistila. Ehm, na vlastnej koži.
