Keď sa chceme naučiť kresliť, prihlásime sa na hodiny kreslenia. Keď sa chceme naučiť variť, prihlásime sa do kurzu varenia. Ak chceme tancovať tango, navštevujeme tanečnú školu. Ale kde sa naučíme, čo je to láska? Ako s láskou správne zaobchádzať? Ako zistíme či to láska skutočne je? Na to nie je ani kurz, ani žiadna škola. Učíme sa to sami, spôsobom pokus – omyl.
Začala som sa stotožňovať s citátom „Naučil ma, čo je to láska, hoci ma nikdy neľúbil.“ Pamätám si, ako som mu vždy chcela dokázať, že som „hodná“ jeho lásky. Vždy som sa snažila byť usmiata, vypočuť ho, prípadne mu ukázať, že viem aj variť, upratovať, a všetko ostatné. Nikdy mi nič nesľúbil, no dával mi falošné nádeje. Možno vedomo, možno nevedomo. Neviem. Každopádne, vždy som si ho chcela získať. Bolo mi s ním dobre a chcela som viac. Nielen nejaké kamarátstvo s výhodami. Chcela som všetko alebo nič. Vzťah, alebo len kamarátstvo. Nie tú naše „niečo medzitým“. Ale práve to jemu vyhovovalo najviac.
