
Opäť sa stratila v tej chvíli. Už prešiel čas, prešla chvíľa od jeho posledného stretnutia a ona sa s tým stále nedokáže vyrovnať. Nedokáže ho od seba nechať odísť. Alebo nechce? Neustále robí samé chyby, ktoré vždy ľutuje. Ľutuje spôsoby, ktorými sa snaží na neho zabudnúť, a snaží sa samu seba urobiť šťastnou. Ale takto to nejde.
Zabáva sa, užíva si život, a pritom ako neustále opakuje to, čo už nechce, aby sa ďalej dialo, myslí na neho. Na toho jedného, ktorý ju nikdy nebude milovať. Už sa opakuje, ale inak to nejde. Už sa v ničom netopí. Už dávno sa utopila, dávno sa zničila. Dávno viniť prestala niekoho ďalšieho, vďaka ktorému sa sama trestala.
Hovoria ti o tom, ako máš hľadať svoju lásku života. Hovoria ti o tom, ako ju hľadať nemusíš, lebo ona si ťa sama nájde. Ale kto konečne niekedy príde s návodom, ako zabudnúť a z hlavy ho vytesniť? Ako prestať premýšľať o tom, aké by to mohlo všetko byť. Lebo nech sa snaží, ako sa snaží, jediné, čo teraz dokáže je sa stále trápiť.












