Niektorí ľudia v našom živote nezostanú navždy

Všetko sa zbehlo tak rýchlo. Jedna párty, jeden večierok. Z týždňa na týždeň sme jeden druhému vstúpili do života. Bol si mi cudzí, ale zároveň blízky. Na začiatku som nevedela, čo mám čakať. Jednu vec som však vedela na 100%. Cítila som sa s tebou dobre. Nepamätám sa, kedy som bola naposledy na rande s mužom a prekecala s ním 3 hodiny bez pozerania na hodinky. Cítila som, že sa môžeme rozprávať o všetkom. Udivovalo ma, ako je možné, že mám toľko spoločných vecí s človekom, ktorého som pred týždňom ani nepoznala. Načali sme nejakú tému a ty si vyslovoval moje myšlienky. Neskutočne mi to imponovalo. Cítila som, že sme na rovnakej vlnovej dĺžke.

Foto: bestlovehdwallpapers.blogspot.com

Pamätáš sa, keď som bola prvýkrát u teba a ty si mi hral na gitare? Vtedy som si v duchu pomyslela „prosím nech sa to nikdy neskončí.“ Vedela som, že v tej chvíli nepotrebujem nič viac. Bola som nadšená, keď som ťa na moje narodeniny mohla predstaviť rodičom a oni povedali, že sa im páčiš. A keď som zistila, že máš podobné záľuby ako ja, nemohla som sa neusmievať. Každý deň som sa tešila na naše prechádzky v spoločnosti tvojich dvoch miláčikov. Bola som šťastná a nerozmýšľala som nad budúcnosťou. Nerozmýšľala som ani nad tým, čo povedia ostatní. Skrátka mi s tebou bolo fajn a dúfala som, že nám to vydrží.

Foto: pexels.com

Ale potom sa niečo stalo. Prišiel zlom. Náš vzťah sa skončil skôr ako sa začal rozvíjať. Bolo to smutné a nerada spomínam na chvíľu, kedy som ti musela povedať pravdu. Nezlomilo to len teba, ale aj mňa. Na verejnosti som na sebe nič nedala poznať, pretože by som tým ukázala svoju zraniteľnosť. Keď som zistila, že nám dvom to spolu nebude nikdy fungovať, chcela som všetko hodiť za hlavu a vymazať si spomienky. Tváriť sa, že my dvaja sme sa v živote nestretli. Možno to bolo sebecké, bola som chladná, ale nemala som na výber. Istý čas to aj fungovalo, pretože sme prestali byť v kontakte, nič som o tebe nevedela a ľahšie sa mi zabúdalo. Ale keď u mňa pri dverách v jedno popoludnie zazvonila poštárka a doniesla mi list od teba, skoro som spadla z nôh. Prečítala som si ho aspoň trikrát, ale nikdy na neho neodpísala…

Foto: image.pexels.com

Dlho som so sebou bojovala a nevedela som prijať fakt, že som nechala odísť chlapca, ktorý ma mal rád. Ten list vo mne vzbudil nekonečné výčitky. Pýtala som sa samej seba ako je možné, že to skončilo tak rýchlo. Dnes už viem, že keby to na začiatku neprerástlo do lásky, doteraz sme mohli byť najlepší kamaráti. Otváram zásuvku a dívam sa na našu spoločnú fotografiu, ktorú sme si urobili na jednej z našich prechádzok. Netuším, čo ti behá hlavou, keď si na mňa spomenieš. No vedz, že keď si spomeniem ja na teba, neľutujem ani jeden deň.

Ďakujem Ti za to, že som ťa spoznala. A ďakujem, že som vďaka Tebe zistila, že niektorí ľudia v našom živote nezostanú navždy. Iba ním prechádzajú, aby nás niečo naučili.