Niekedy sú v živote situácie, ktoré by sme brali úplne inak. Môžeš sa aj na hlavu postaviť, modliť sa každé ráno, či plakať do vankúša každý večer, no nezmeníš nič. Najťažšie je to so vzťahmi. Miluješ človeka, ktorý ti ten cit neopätuje. A tak bojuješ za niečo, čo vlastne ani neexistuje.
Vzťahy nemajú byť zložité. Nemajú nám robiť vrásky na tvári a šrám na srdci. Ak to tak je, nie je to správna cesta. Nemôžeš si nasilu vynútiť pozornosť niekoho, kto ti nevráti ani minimum z toho, čo ty dáš jemu. Jednoducho tomu chýba sympatia či chémia, a ty len strácaš svoj čas.
Venuješ svoju pozornosť, silu a myšlienky niekomu, kto si ich vôbec nezaslúži. Tak prečo sa nechávaš emocionálne vyšťavovať? Prečo veríš, že sa jedného dňa niečo zázračne zmení? Naozaj by si chcela, po tak dlhej dobe a odmietaní, na to všetko zabudnúť len tak? Ako žena na špagáte dáš človeku, ktorý ťa ignoroval, celé svoje srdce? Nevadí ti, že ty si preňho nebola tým, čím bol on pre teba? Nedúfaj viac v niečo, čo sa nikdy nestane. Pretože jediná obeť budeš iba ty sama.
