Pokojne by som teraz mohla napísať, že nebo je viac belasé, čokoláda mi chutí sladšie a všetko ide akosi ľahšie. Ale to by bolo zrejme klišé. Ako to však potom napísať, keď v skutočnosti to presne takto cítim? Lebo naozaj, práve vďaka tebe sú moje rána krajšie. A na každé jedno z nich sa teším. Dokonca aj na to pondelkové.
Odkedy si sa stal súčasťou môjho života, zrazu viem, kam patrím. Viem aj to, kam by mali smerovať moje kroky. Dodal si mi totiž istotu, aby som nemala strach a kráčala. Nech to znie akokoľvek bláznivo, ale keby si mi zaviazal oči a chytil ma za ruku, tak by som sa ani trochu nebála. Smelo by som išla na akékoľvek miesto. Len aby si tam bol ty. So mnou.
pexels.com
Nikdy by som si nebola myslela, že všetko to, čo som si tak dlho budovala, za čo som bojovala a po čom som celý život túžila, som schopná z jedného dňa na druhý vymeniť za teba. Vzdať sa toho. No hlboko v srdci viem, že také rozhodnutie by som nikdy neľutovala. Hoci som si doteraz myslela, že mám všetko, tak dnes zisťujem, že predsa mi niečo chýbalo. Niečo proste nebolo v poriadku. Niečo nepasovalo tak, ako malo. A to si mi vlastne chýbal ty.
