
„A tak ani nevie povedať, kedy tomu ďalšiu šancu dala, mysliac, že ľubiť, už sa dávno vzdala …“
Láska neexistuje
Názor na lásku je v dnešnej dobe celkom presný. Vraj neexistuje. Je to len v našich hlavách. Je to len pocit, aby sa človek necítil osamote. Niečo pravdy na tom bude. Všetko máme len v hlave. Veríš v niečo celou svojou dušou, myslíš na to deň, čo deň a zrazu nechápeš, že sa to naozaj udialo. Zákon vesmíru. Keď v niečo naozaj skutočne veríš, neprestávaj mať nádej a ono sa to naozaj podarí. Mám taký pocit, že tak je to aj s láskou.
Človek nemôže očakávať lásku na každom jednom rohu, keď v ňu naozaj neverí. Viera je to, čo do teba vkladá nádej. A nádej je jedna z najnaivnejších ľudských činností. Avšak, bez nádeje by nebolo nič. Keď máš nádej, veríš v nejaký začiatok aj koniec. V niečo, čo musí začať, ale predtým ako to skončí, má niečo medzitým. Niečo, čo sa nedá len tak opísať slovami, ale popritom ťa to deň, čo deň približuje ku cieľu.
Prečo má však väčšina ľudí názor, že niečo také naozaj neexistuje? Je pravda, že väčšinou sme všetci ovplyvňovaní okolím. Ich názormi, trendmi, uzavretosťou. Tým sa chváli asi každý. Nedať najavo svoje pocity je už pre tento svet až príliš samozrejmé. Strach zo seba, strach z náklonnosti, strach z citov. Prečo? Lebo na každom kroku na nás hľadí sklamanie. Je preto lepšie tváriť sa ako uzavretý a nič necítiaci človek. Niekto, kým v skutočnosti ani nie sme, ale dávame si záležať na tom pred verejnosťou tak silno, až tomu uveríme aj my.













