V živote takmer každého stretne nešťastné obdobie, avšak v dobe, keď nešťastie postihne celý svet, situáciu vnámame trocha inak. Všetci by mali byť doma a obmedzovať kontakt s ľuďmi, pracovať z domu a venovať čas sami sebe. Nespočetne veľa ľuďom ostal voľný čas, o ktorom tak často hovorili v zmysle, že keby ho mali, tak by stihli všetky veci, ktoré si zaumienili. Teraz ho väčšina z nás má a aj tak nám napadá jediné slovo, a tým je prokrastinácia.
Všetci pociťujeme rešpekt a úctu voči ľuďom, ktorí s celosvetovou pandémiou bojujú v prvých líniách, a oproti ostatným nemajú možnosť prežívať túto situáciu doma s rodinami a v bezpečí. Napriek tomu sa vystavujú riziku nákazy vírusom, či riziku vyčerpania. Sledujeme prácu týchto ľudí a cítime sa ešte bezmocnejšie ako doteraz.
Kladieme si otázku, čo môžeme urobiť pre nás samých, svoj osobný rozvoj, pre niekoho druhého … Zrazu máme kopu času na šport, čítanie, vzdelávanie sa, ale akosi sa nám do toho nechce. Občas presedíme celý deň pred počítačom, telkou alebo iba tak s mobilom v ruke. Je to normálne?
