Nedovoľ osamelosti, aby znížila tvoje nároky

Osamelí ľudia sú zraniteľní ľudia. Sú krehkí. Predtým, ako som začala písať tento článok, prečítala som si niečo o osamelosti. Zistila som, že viac ako 45 % ľudí trpí samotou. Že aj keď sú v obklopení ľudí, cítia sa sami. Vraj je skoro tak nebezpečná, ako fajčenie cigariet a vraj narúša vnímanie našich vzťahov. Áno, je niekedy prirodzené, že sa cítime sami aj v obklopení ľudí, ktorých milujeme, preto je úplne v poriadku, ak občas máme nálady, kedy nás nik a nič nepoteší. Avšak ak na základe svojej osamelosti znižuješ svoje nároky na ľudí, máš veľký problém. 

Nejdem tu opisovať pocit osamelosti. Myslím, že každý ho už zažil. Čo je však dôležitejšie je to, že sa dá „vyliečiť“. Každý z nás občas nenávidí svet a ľudí v ňom. Nadávame, preklíname, pálime mosty. Sme impulzívni a často sa nám stáva, že zahodíme dlhé priateľstvo len pre hlúposť a vyberáme si ľudí, ktorí nám do života nič dobré neprinesú.

Potom len pri pár rozhovoroch a stretnutiach „čumíme“ do blba a rozmýšľame nad tým, kde sakra robíme chybu. Asi sme zlé osoby, asi sme príliš komplikovaní a vlastne celý náš život je jedna veľká fraška. Otázka pre teba: Čo ak chyba nie je v tebe?

zdroj: flickr.com

Osamelosť je nevyhnutná. Je potrebná pre náš život. Musíme ju zažiť, aby sme si začali vážiť ľudí, ktorí nás majú radi a vážia si nás. Nestalo sa mi raz, že mi moja kamarátka povedala, že túži po niekom, pretože sa cíti osamelo. Že znížila svoje nároky, pretože neexistuje chlap, ktorý by ju skutočne miloval. Jej vraj stačí, ak s ním bude tráviť čas. Drahá, prečo znižovať svoje nároky kvôli samote? Je to prirodzený pocit, musíš sa s ním vysporiadať a bojovať s ním tak, že nájdeš ľudí, pri ktorých zabudneš, čo to slovo znamená. To, že budeš skákať zo vzťahu do vzťahu ti nič dobrého neprinesie. Len ďalšie výčitky.

Pre pár mesiacmi som sa rozprávala s človekom, ktorého som ledva poznala. Prišiel mi ako tenveselý typ, pre ktorého je život gombičkou. Avšak jeho príbeh bol silný. Plný bolesti a zmätku. No to, čo povedal na konci, ma úplne dostalo: „Vieš, keď ja sa cítim tak sám. Človek potrebuje človeka. Človek chce byť verný. Potrebuje lásku a priateľstvo. Nás je na svete sedem miliárd a ja sa cítim sám.“ Viac k tomu nechcem napísať, ani neviem.

Môj kamarát mi pre pár dňami poslal veľmi pekný citát: Naučili sme sa používať vzťahy lásky a priateľstva na vypĺňanie prázdnych miest. Pokiaľ nám dajú pohodlie a úľavu, je to v poriadku. Ak ale vytvoríme minimálne nepohodlie, naša krehkosť spôsobí, že sa náhle rozbijú. Potom je osamelosť požehnaním, nie utrpením.

Neznižuj svoje nároky len pre to, že sa cítiš osamelo. Ani v láske, ani v priateľstva. Vyberaj si zodpovedne ľudí, ktorí ťa budú obklopovať. Povieš si, že ľahko sa píše, ťažšie sa koná, no každý si musíme prejsť istými pocitmi, ktoré z nás utvárajú človeka. Osamelosť vie byť krutá, avšak tvoje nároky musia byť zachované. Pretože jedine vtedy nájdeš niekoho, kto za to stojí. Ver mi.