Mali sme byť spolu, viem to. Viem, že nám to dokonca bolo súdené. A my sme sa drzo tomuto osudu vzopreli. Niečo nás stále spájalo, ale my sme od seba napriek tomu stále odchádzali.
A tak sme to jedného dňa ukončili už definitívne.
Je to zvláštne, ale mám pocit, že mi spadol kameň zo srdca. Akoby niečo, čo ma stále trápilo a kvôli čomu som sa cítila istým spôsobom nešťastná, zrazu odišlo a ja som bola voľná. Istým, veľmi zvláštnym spôsobom, šťastná. Je to presne ten pocit, keď urobíte niečo, čoho sa bojíte a čo stále odkladáte, ale nakoniec, keď to spravíte, zistíte, že to bolo správne. A je vám lepšie. Bolelo to už dosť dní, bol čas nechať ťa ísť. Chvíľami bola bolesť veľmi intenzívna, ale viac bolel čas s tebou, ako čas bez teba. Viac bolí, keď vo vás druhý človek spôsobuje zmätok. A vy ste zrazu neistí. Nešťastní. Zlomení. Utrápení.
Bol najvyšší čas prenechať ti zvyšok mojej bolesti a voľná odísť.
Viem, že urobíš svoj život šťastnejší a rovnako aj ja ten svoj. Viem, že si obaja nájdeme rovnocenných partnerov, pri ktorých nebudeme cítiť bolesť. Pri ktorých bude láska darom a nie trestom. Pri ktorých budeme cítiť, že naše problémy neexistujú, pretože keď sme s nimi, máme pocit, že sa už nič zlé nemôže stať. Ktorí nás budú milovať bezhranične.
