Prečo si pre mňa taký výnimočný?
Netuším. Pekný, hnedé oči, hnedé vlasy, vysoký, … To je môj typ, každej z nás sa páči niečo iné. Čo je pointa, aj keď je pekný, existujú aj krajší. Vtipný, milý, kreatívny, šikovný, ale vie i zaťať do živého. Čo spôsobuje, že hoci roky plynú, vždy je niečím výnimočný? A prečo aj keď mi už toľkokrát ublížil (samozrejme i ja jemu) sa ho nechcem vzdať?
Vždy, keď sa snažím pohnúť ďalej, nakoniec sa obaja opäť stretneme na začiatku. Prečo, keď nám je súdené byť spolu, sa naše cesty neustále rozchádzajú? A ak nie je, prečo nás niečo k sebe vždy i po rokoch pritiahne? Nie je to irónia života? Niekedy sa zamyslieť, či niečo také ako osud naozaj existuje? Výnimočnosť tohto človeka nedokážeme pomenovať, dokážeme ju len cítiť. Niečo také mysľou, radou kamarátok a ani žiadnym iným spôsobom mechanicky nezmeníme. Má v nás špeciálne miesto.













