Najbolestivejší pre nás bude vždy ten vzťah, ktorý sme vlastne ani nikdy nemali

S najväčšou pravdepodobnosťou ste ho zažili už aj vy.

Mohli by sme ho nazvať ako „takmer-vzťah“ alebo “čo-keby-vzťah”. Je to presne ten vzťah, ktorý ste chceli a po ktorom ste túžili. Ten vzťah, ktorý mal byť a keby bol, bol by tým najkrajším vo vašom živote. Má to však jeden háčik. Tento vzťah nikdy nevznikol. Napriek tomu je však tým najbolestivejším…

Tá obrovská, veľakrát i vzájomná láska, z ktorej nikdy nič nebolo.

To silné, priam elektrizujúce emocionálne prepojenie, o ktorom ste obaja vedeli, že tam je, no napriek tomu ste mu nedovolili prerásť vo vzťah.

A tak z toho ostal len “takmer-vzťah”… “keby-vzťah”… “čo-keby vzťah”… Ako len chcete. Ak ste to niekedy zažili, presne viete, o čom to tu hovoríme.

Ten najťažší a najbolestivejší vzťah v našom živote je totiž väčšinou ten, ktorý sa ani nikdy nezačal. Nikdy nenaplnil definíciu “skutočného” vzťahu, no zato láska, ktorú ste pri ňom cítili, skutočná bola. Bola viac než skutočná. A vy už dnes viete, že (žiaľ) nikdy nepominie.

Niekedy sa jednoducho zamilujeme do ľudí, s ktorými z nejakého dôvodu (alebo z nejakých dôvodov) nemôžeme byť. Ide o ľudí, ktorí vám do života neprinesú šťastie. Prinesú vám nešťastie, ktoré je však zaobalené v láske. V tak silnej láske, akú už možno nikdy nezažijete.

A tak vznikajú “takmer-vzťahy”. A nechávajú vo vás stovky nezodpovedaných otázok. Veľa nádejí. Možno. Raz. Jedného dňa…

Opúšťajú vás s nádejou, vďaka ktorej ich nikdy nedokážete úplne hodiť za hlavu. Tento človek, ktorého ste tak veľmi milovali, bude už navždy vašou neoddeliteľnou súčasťou. Navždy budete dúfať, že jedného dňa príde a to zničujúce “čo ak” sa naplní.

Časom budete mať ďalšie vzťahy, ktoré dokonca môžu vyzerať šťastne. V kútiku svojej duše sa však budete vždy nenávidieť za to, že aj tak stále čakáte na tú jedinú osobu. Hneváte sa na seba zato, že kedykoľvek by prišla, poviete ÁNO – bez ohľadu na to, koľko bolesti vám spôsobila.

Keď sa skončí nejaký reálny, skutočný vzťah, je to jasné. Tak, ako mal jasne ohraničený svoj začiatok, tak má jasne ohraničený i svoj koniec.

Ale čo “takmer-vzťahy”? Napriek tomu, že ste sa milovali, oficiálne sa nikdy nezačali – ako by sa teda mohli skončiť? Nekončia sa, ostávajú vo vás a zanechajú vo vás všetky pocity, ktoré ste z nich mali aj na začiatku.

Zo skutočného vzťahu sa vyplačete a vyliečite.

Z “takmer-vzťahu” sa ale pravdepodobne nedostanete nikdy. To mučivé “čo ak” vo vás ostane navždy. A vy sa budete musieť naučiť žiť s pocitom, že vždy tu bude niekto, kto bude už navždy vašou súčasťou –  avšak bez toho, aby bol pri vás.

zdroj: themindsjournal