
Každá z nás určite prežila sklamanie v láske. Nič nové, ja viem. Poznáš to, preplakané noci, výčitky svedomia, či neustále otázky prečo, ktoré krúžia v tvojej hlave deň, čo deň. Neustále hľadáš odpoveď sama v sebe, možno sa občas aj obviňuješ za to, čo sa stalo.
Poznám to. Tento pocit ma sprevádza pomaly celé tri roky. Vedome si myslím a priznávam, že som z toho vonku ale naozaj som? Naozaj som sa z toho všetkého dostala? Často obdivujem ľudí, ktorý sa z bolesti veľmi rýchlo otrasú, hodia to zlé za hlavu a zavrú za minulosťou dvere. Veľa krát som sa pokúšala o to isté. Dnes stojím pred zrkadlom, pozerám sa na svoju tvár a nespoznávam sa. Deň čo deň sa snažím zamestnať svoju myseľ čímkoľvek, pri čom na chvíľu zabudnem na svet okolo mňa. Predstieram, že som v poriadku, že mi nič nie je, že som z toho vonku. Je ťažké dlhodobo sa usmievať na svet okolo teba, keď máš vo vnútri pocit, že sa rozpadáš.
zdroj: unsplash.com















