Nepíšem ti preto, lebo ti dokážem odpustiť.
Nebudem ti vravieť, že bolo v pohode, ako si so mnou zaobchádzal alebo že bola chyba na oboch stranách. Pretože nebola. Chyba bola na tvojej strane. Chybou si bol ty.
Musela som sa veľakrát povzniesť, ani to nedokážem spočítať. Zniesť tvoje záchvaty hnevu, keď bolo tvoje ego zlomené. Znížila som sa na tvoju úroveň mysliac si pritom, že pre teba robím správnu vec. Zdieľala som s tebou vinu za veci, ktoré so mnou nemali nič spoločné. Počúvala som všetko čo si mi hovoril, naopak, ty si bol k mojím slovám hluchý. Robil si sa slepým, keď si vedel, že potrebujem opateru. Bol si paralyzovaný, keď som ťa najviac potrebovala.
Píšem ti, lebo chcem, aby si vedel, že nie som okej a z väčšej časti je to kvôli tebe. Táto moja časť nechce pamätať na tie pekné veci, čo sme mali spolu.
Nechcem si pamätať na prechádzky, ktoré sme spolu s tvojim psom absolvovali okolo bloku.
Nechcem si pamätať na parochňu, ktorú si si nasadil a pri ktorej, keď som to videla, som si od smiechu takmer cvrkla do gatí.
Nechcem si pamätať tvoje mrmlanie v telefóne.
Nechcem si pamätať, ako podivný si sa mi zdal, keď si sa snažil napísať textovú správu.
Nechcem si pamätať ten deň, kedy si ma predstavil tvojej mame so slovami, že som pre teba veľmi dôležitá.
Nechcem si pamätať chvíle, keď si sa mi zdôveril s tvojimi rodinnými problémami a kedy som mala pocit, že jeden druhému môžeme povedať všetko.
