Od bozku nás delilo len niekoľko milimetrov a ja som cítila tvoju vôňu, ktorej som sa nemohla dostatočne nabažiť. Nikdy som nemohla mať dosť. Tvoje oči, ach tie najhnedšie oči, čo som kedy videla. Tie nádherné oči, akoby som jediným pohľadom do nich mohla uvidieť celú tvoju dušu. Hoci sme boli blízko, vzďaľovali sme sa.
Vari je to celé len klam? Sú moje pocity zlé? Vari tu teraz stojíš len tak? Bez toho, aby si ku mne čokoľvek cítil? Čo som urobila nesprávne, že ma nemôžeš milovať? Som snáď nejaká tvoja hra? Pretože ja nepoznám pravidlá.
foto: freepik.com
Tak blízko, a pritom tak ďaleko. Akoby si bol niekto iný. Akoby si patril niekomu inému…
Keď už som si istá, že ma nepobozkáš, urobíš to. Tak láskyplne ma držíš a ja viem, že toto je ono. Patríme k sebe a som si absolútne istá, že toto chcem. Chcem teba v mojej blízkosti každý deň, každú minútu môjho života. Objímeš ma. Cítim sa v bezpečí. Cítim akoby ma už nič zlého v živote nemohlo stretnúť. Akoby sa celý svet naraz zastavil a existovali sme len my dvaja. Ty a ja. Ako krásne to len znie…
A potom si uvedomím realitu.
