
Kráčam si prázdnou ulicou úplne sama. Iba ja a hudba. Iba ja a hlasná hudba v mojich ušiach. V hlave mi víri opäť mnoho myšlienok. Nestíham ich všetky, tak si niečo rovno zapisujem.
Ach, tak veľmi mi chýbaš..
Pomaly sa stmieva a moja hudba neprestáva hrať. Všetko naokolo tíchne, iba moja hudba nie.
zdroj: pexels.com
Všetko je tak krásne. No nie celkom. Niečo stále chýba. Tie predstavy sú tak krásne. Všetko mohlo byť.
Len tak sa prechádzať a vnímať to okolie, tú prírodu. Ruka v ruke a všetko by bolo fajn. Všetko by bolo iné. No možno nie tak silné ako teraz. Možno ešte silnejšie.
Lampy ešte nesvietia. Poďme sa len tak prejsť.
Hocikam.
Poďme tam hlavne spolu. Nevadí ak nevieme kam. Nevadí, že je tma. S tebou sa nebojím ničoho. Cítim sa silnejšia ako nikdy predtým. Ako to robíš? Nechápem!
Čerstvý vzduch a vánok vo vlasoch. Smejem sa akoby bolo všetko ako predtým, no trochu inak. Lepšie!
Možno nebude všetko vždy ideálne, ale my to zvládneme. Viem to. Nechcem sa zastaviť. Chcem sa stále prechádzať a usmievať sa len tak. Bez dôvodu.
zdroj: pexels.com
Milujem to! Všetko je fajn a všetko sa zdá byť opäť krásne. Všetko dáva opäť zmysel.
















