Nie, nejdem napísať definitívnu odpoveď, že nevi, a ani, že vie. Nenapíšem ani, že je to individuálne. Idem napísať to, čo som si všimla. Poznám veľa žien, ktoré si v istom období kládli túto otázku či sú už načisto mimo, ak sa nevedeli rozhodnúť, alebo ak ich to mierne ťahalo na dve strany súčasne. Ak podvedome porovnávali svojho muža s bývalým, alebo ak si všímali, že nejaký muž koná inak a možno aj lepšie. A viete čo? Je to v poriadku. Nie je to žiadna kontroverzná téma. City ovládať nemôžeme, skutky áno.
Každý jeden vzťah v nás niečo zanechá
O tom niet pochýb. Každý človek, ktorého sme v živote stretli, v nás niečo zanechal. To, ako teraz reagujeme, v minulosti niekto ovplyvnil. To, aké sme teraz, je zmes všetkého, čím sme si prešli a čo sme zažili. A je hlúpe, aby sme sa snažili našu minulosť vymazávať, keď prídeme do nového vzťahu. Netvrdím, že je správne živiť spomienky na bývalého a pravidelne o ňom pri raňajkách rozprávať partnerovi. Nabádam len k tomu, aby sme si samé v sebe utriedili veci a prijali to, čo bolo. Bol našou súčasťou, strávili sme s ním istý čas, ale už je na čase ísť ďalej. A hoci naňho príde občas spomienka, ona aj sama odíde. Nebičujme sa za to, no neprenášajme si to do aktuálnej doby. Skúsme to nechať pasívne, no nenahovárajme si, že naša minulosť nebola, a že už to máme vyriešené. Verte mi či nie, čas všetko vyrieši. Ale až vtedy, ak veci prijmeme a nebudeme sa za ne trýzniť.
