Bolo to krásne, a ten pocit si chcem pamätať navždy.
Boli sme iba ja a on, užívali si chvíle osamote. Túlali sa ulicami. Smiali sa. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa malo niečo zmeniť. A predsa sa zmenilo. Prišlo cunami lásky.
Oblial ma zvláštny pocit. Adrenalín mi objal srdce a oči mi v sekunde zaliali slzy. Slzy nekonečného šťastia. Láska môjho života kľačala predo mnou s prsteňom smerovaným ku mne.
Zaznela len jednoduchú otázku. „Vezmeš si ma?“ Prekvapená, uslzená, ale šťastná som ho objímala a kývala hlavou. „Áno, vezmem.“ On netušil, že nič iné nechcem viac. Chcem len byť s ním, každý jeden deň. Kráčať životom po jeho boku. Milovať ho každú sekundu a nikdy s tým neprestať. Za tých niekoľko rokov spolu, nebola jedna jediná chvíľa, kedy by som niečo ľutovala, kedy by som ho nemilovala viac ako deň pred tým. On je to po čom túži moje srdce, moje telo a moja duša. Je mojím priateľom, podporou, ale najmä láskou môjho života. Priala som si iba, aby tá chvíľa trvala večne, aby naša láska trvala večne. Vedieť tak na chvíľu zastaviť čas.
