Neznášala tieto dni. Nevedela vysvetliť pocity, ktoré cítila. Mala by byť práve teraz šťastná, no ona cítila, že už nevládze. Ani fyzicky ani psychicky. Všetko ju bolelo, nevládala ani dýchať. Nemala žiadny dôvod na to cítiť sa takto, ale cítila. Ľahla si na posteľ a premýšľala. Neznášala ako nad všetkým neustále premýšľala.
Mysľou bola v budúcnosti. Ako každý z nás aj ona vedela, že myslieť na budúcnosť je pochabé, keďže nikto nie je ani pánom zajtrajška. Naozaj nechcela premýšľať o budúcnosti, ale pohltilo ju to celú.
Všetko sa zdalo také komplikované. Keby mohla, zastavila by čas a ostala v tomto roku po zvyšok svojho života. Možno nebol dokonalý, ale mala všetko čo chcela. Mala jeho.
A keď sa pozrela do budúcnosti? Videla ho v nej len matne.
On bol múdry chlapec, ktorý toho v živote dosiahne veľa a ona? Ona ani nevedela, ktorým smerom chce vykročiť. On mal jasné ciele, zatiaľ čo ona nevedela ani čo bude robiť zajtra. On chce ísť študovať inde ako ona. A tak jediné nad čím premýšľa je to, že keď príde výška, stratí ho. Už len myšlienka na to, že nebude súčasťou jej života ju bolela.
