Zadívala som sa na starší pár, ktorý stál hneď oproti nám. Žena v štyridsiatke objímala svojho muža okolo pása a on ju nežne hladkal po chrbte. Niečo jej povedal, ona sa usmiala a pohladkala ho po líci. Okolo nich behali ich dve deti.
Pozrela som vedľa seba. Stál tam on, mého srdce šampión. Budeme aj my po toľkých rokoch stále do seba taký zaľúbený? Budú okolo nás tiež behať naše deti? A budeme ešte vôbec spolu?
pexels.com
Stretli sa nám pohľady, usmial sa na mňa a vtisol mi bozk na ústa. Mne však z mysle stále neschádzal obraz toho zaľúbeného manželského páru. A ON si všimol, že som nesvoja. Po pár minútach sa aj opýtal prečo. Pousmiala som sa a nechala som plynúť von svoje pocity. Keď som dorozprávala, zostal ticho, no nie na dlho. Zastal a prinútil ma, aby som sa na neho pozrela.
„Ľúbim ťa a budem ťa ľúbiť nech sa deje čokoľvek. Verím, že aj my budeme v ich rokoch stále takí šťastní…“
