Keď sa ma niekto opýta: „Kto je tvoj najlepší priateľ?“ Stále hovorím, že ty. Je to divné, ale stal sa z toho zvyk, ktorý už neporuším. Rovnako ako sa tvoje ruky roztrasú vždy, keď držia cigarety, tak sa moje pery vždy roztrasú, keď vyslovím tvoje meno.
Bol si moja druhá polovica. Moja spriaznená duša. Vždy sme si hovorili, že nás také veci nezaujímajú, dokým si sa naozaj nestal niekým, o kom som si myslela, že je moje druhé ja. Boli sme takí odlišní, ale nakoniec to bol dôvod, prečo sme boli spolu. Ja som bola mäkká, poddajná a ty si bol tvrdý a sebavedomý. Potrebovali sme jeden druhého na to, aby sme prežili.
Tak… prečo si mi ublížil? Prečo si so mnou zaobchádzal zle?
Veci medzi nami som ukončila ja. Vždy som si predstavovala, že budeme priatelia navždy. Jedného dňa som sa zobudila a uvedomila som si, že nie si pre mňa dobrý. Opustiť ťa bola tá najťažšia vec, ktorú som musela urobiť.
