Rok po tom, ako sme sa rozišli, som to začala považovať za dar. Milovať muža, ktorý mi dal toho tak veľa, no zároveň mi viac vzal, bol osud. Bola to rozhodne tá najväčšia lekcia v živote, no nikdy na ňu nechcem zabudnúť. Napriek tomu, ako to vtedy bolelo, som teraz šťastná.
Viem, že som milovala toho nesprávneho a ten správny ešte len príde.
Všetky zážitky, všetky spomienky a naše malé tajomstvá si nechám pre seba. Boli sme rozdielni, no aj tak sme chceli patriť jeden druhému.
Od prvého momentu, ako som ho spoznala, som chcela vedieť viac. Získal si ma svojou zaujímavosťou a tým, že napriek tomu, aký bol pre ľudí otvorený, nevedeli v ňom čítať. Napriek tomu, koľkokrát som pre neho plakala, užívala som si každú minútu s ním. Hoci to nebolo pokojné obdobie, mala som pocit, že žijem. Plnili sa mi sny a jedine s ním som sa chcela podeliť. Napriek tomu, že som bola častokrát skutočne sama, vždy prišiel a venoval sa mi.
