Hovorí sa, že láska máva prvotne na očiach ružové okuliare. Vďaka nim (alebo práve kvôli nim) sa nám náš partner zdá dokonalý, vznášame sa z celej tej lásky v oblakoch, a nevidíme veci, ktoré by nám mohli tento obraz pokaziť. Väčšinou si ich z očí dáme skoro dole, no sú aj prípady, kedy človek ostáva zaslepený priveľmi dlho.
Medzi láskou a zaslepením je skutočne tenká hranica. Zatiaľ čo „normálne“ začneš po týždňoch či mesiacoch vnímať a prijímať aj chyby a nedostatky svojho partnera, niektoré ženy si ani po dlhšej dobe nechcú pripustiť, že ten ich nie je pán dokonalý.
A to ani v tak krajnej situácii, že by ich mohol dokonca psychicky či fyzicky týrať. Svojmu partnerovi slepo veria každé slovo, myslia si o ňom, že je najlepší na svete a počúvajú všetky jeho rozkazy, aby sa nepohneval a aby nebola možnosť, že ich opustí.
Všetko zlé, čo sa vo vzťahu stane berú len za svoju vinu. Toto však už prekročilo hranicu lásky. Ako je možné, že k tomuto dochádza?
