Materská nie je vždy šťastné obdobie: O tejto osamelosti sa ženy boja hovoriť

Byť mamou býva opisované ako najkrajšie obdobie života. Fotografie na sociálnych sieťach ukazujú úsmevy, pokojné bábätká a dokonale upratané domácnosti. Za zatvorenými dverami však môže vyzerať realita úplne inak.

Mnohé ženy na materskej prežívajú osamelosť, o ktorej sa boja hovoriť, pretože majú pocit, že by tým spochybnili svoju lásku k dieťaťu.

Osamelosť neznamená nevďačnosť

Žena môže svoje dieťa milovať celým srdcom a zároveň jej môže chýbať práca, spontánne stretnutia, rozhovory s dospelými či obyčajná chvíľa osamote. Tieto pocity sa navzájom nevylučujú. Napriek tomu sa mnohé mamy hanbia priznať, že sa počas dňa cítia izolované, vyčerpané alebo dokonca stratené.

Okolie od nich často očakáva spokojnosť. Veď sú doma a nemusia chodiť do práce. Lenže materská dovolenka nie je dovolenkou v pravom zmysle slova.

Je to nepretržitá starostlivosť bez pevného pracovného času, víkendov a niekedy aj bez kvalitného spánku. Keď sa k tomu pridá stereotyp, nedostatok podpory a minimum času pre seba, psychická únava sa môže nenápadne prehlbovať.

Keď žena prestáva spoznávať samu seba

Pre mnohé ženy na materskej je ťažké aj to, že sa ich identita zrazu zúži iba na úlohu mamy. Ľudia sa pýtajú na dieťa, jeho spánok, zdravie či prvé pokroky, no málokto sa úprimne opýta, ako sa cíti ona. Jej potreby sa odsúvajú na koniec zoznamu a postupne môže nadobudnúť dojem, že na nich nezáleží.

Niekedy sa pridáva pocit viny. Mama túži na pár hodín odísť, byť sama alebo robiť niečo, čo jej pripomenie život pred pôrodom. Vzápätí si však vyčíta, že chce byť bez dieťaťa. Práve tento vnútorný rozpor býva dôvodom, prečo svoje emócie radšej ukrýva.

Bolestivá môže byť aj zmena partnerského vzťahu. Partner sa po práci vracia medzi ľudí, zatiaľ čo ona často zostáva celé dni doma, v rovnakom prostredí.

Keď večer povie, že je unavená, môže naraziť na nepochopenie či otázku, čo vlastne celý deň robila. Takáto veta dokáže zraniť, pretože zneviditeľňuje množstvo drobných povinností, ktoré sa každé ráno začínajú odznova.

zdroj: Pexels/Viktorya Sergeeva

Ticho podporujú aj sociálne siete. Pri pohľade na mamy, ktoré stíhajú variť, cvičiť, podnikať a pritom pôsobia neustále spokojne, môže žena ľahko nadobudnúť pocit, že zlyháva. Nevidí však prebdené noci, plač ani pomoc, ktorá zostala mimo záberu. Porovnávanie potom ešte viac oslabuje jej sebavedomie.

Požiadať o pomoc nie je zlyhanie

Úprimný rozhovor s partnerom, blízkou osobou alebo inou mamou môže priniesť veľkú úľavu. Pomáha aj pravidelný čas len pre seba, hoci ide iba o krátku prechádzku, cvičenie, kávu s kamarátkou alebo pokojný kúpeľ. Nie je to sebeckosť, ale spôsob, ako si doplniť energiu.

Partner by nemal čakať, kým žena o všetko požiada. Aktívne prevziať časť starostlivosti, zaujímať sa o jej prežívanie a dopriať jej priestor môže byť dôležitejšie než akákoľvek dobre mienená rada.

zdroj: Freepik/freepik

Ak smútok, úzkosť, beznádej alebo pocit odpojenia pretrvávajú, je vhodné obrátiť sa na psychológa či lekára. Odborná pomoc nie je dôkazom slabej matky. Je prejavom odvahy a starostlivosti o seba aj rodinu.

Ženy na materskej nepotrebujú počúvať, že si majú toto obdobie iba užívať. Potrebujú možnosť povedať pravdu bez odsudzovania. Materstvo môže byť nádherné, náročné, napĺňajúce aj osamelé zároveň. A priznať si to neznamená milovať svoje dieťa o nič menej.