
Postavíš sa oproti zrkadlu a hľadíš na seba. Vidíš sa takú, aká si. Usmeješ sa, pretože si za seba šťastná.
Si šťastná preto, lebo môžeš dýchať, žiť. Môžeš vykonávať milión vecí, bez toho, aby si sa nejako obmedzovala. Máš dokonalý život, prácu a aj rodinu. Usmievaš sa na ľudí okolo teba, ktorí ti spríjemňujú tie chvíle života. Nedokážeš pochopiť, ako si niekto môže želať opustiť toto všetko, pretože práve to je to najkrajšie, čo si kedy mohla uvidieť.
Všetko a zrazu nič
Nastane ale veľa rýchlych okamihov, kedy sa ti tvoj vlastný život v tú krátku chvíľu premietne pred očami a ty nevieš, čo máš robiť, pretože zrazu, akoby všetko okolo teba prestalo existovať. Nedokážeš sa upokojiť, nech sa akokoľvek snažíš, stále myslíš na to všetko.
Nedokážeš pochopiť, ako v jednu chvíľu všetko máš a v druhú ani sa nenazdáš a všetko stratíš. Je to ako keď žuješ žuvačku a potom ju prehltneš, alebo sa ňou zadusíš. Život je v podobe tej žuvačky.













