Máš chuť všetko zahodiť? Psychologička vysvetľuje, kedy ide o potrebu zmeny

Niekedy nepríde žiadna veľká katastrofa. Máš prácu, vzťah, bývanie, možno deti a život, ktorý zvonka vyzerá úplne v poriadku. Napriek tomu sa pristihneš pri predstave, že by si najradšej zmenila prácu, odišla zo vzťahu, presťahovala sa alebo jednoducho začala niekde od nuly.

Psychologička Mgr. Bc. Barbora Brzáková Krelová z platformy ksebe sa vo svojej praxi stretáva so ženami, ktoré majú pocit, že by „podľa všetkého“ mali byť spokojné, no namiesto toho cítia nepokoj alebo zvláštnu prázdnotu.

„Nie je to tak, že sa zrazu stratíme. Skôr sa po rokoch starania o všetko a všetkých konečne začneme pýtať: A kde som v tom všetkom ja?“ vysvetľuje psychologička.

Keď ťa začne dusiť život, ktorý si si sama vybudovala

Práve na tom býva celá situácia najviac mätúca. Človek často netúži odísť z očividne zlého života. Naopak, môže mať stabilitu, ktorú si roky budoval. Lenže podľa psychologičky sa práve vo chvíli, keď už nemusíme iba zvládať každodenné povinnosti, vytvorí priestor na otázky, ktoré sme predtým nemali čas riešiť.

Deti nás postupne potrebujú menej, kariéra sa ustáli a niektoré veľké životné ciele sú splnené. Zrazu sa dá zastaviť a položiť si otázku, koľko rozhodnutí bolo naozaj našich a koľko z nich vzniklo preto, že sa to od nás očakávalo.

„To, čo sme si roky budovali ako bezpečie, môže začať pôsobiť ako obmedzenie. V praxi sa ukazuje, že stabilita bez rastu vedie k pocitu stagnácie,“ upozorňuje odborníčka.

Pocit stagnácie však automaticky neznamená, že musíš podať výpoveď, zbaliť kufor a ukončiť vzťah do piatku. Niekedy ide skôr o potrebu nastaviť si nové hranice, vrátiť do života niečo vlastné alebo prestať fungovať iba podľa potrieb ostatných. O tom, ako si nastaviť hranice tak, aby ich rešpektovalo aj okolie, sme písali aj v samostatnom článku.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by ODZADU SK (@odzadu.sk)

Najdôležitejšia otázka nepríde od partnera ani kamarátky

Silná potreba radikálnej zmeny môže mať podľa psychologičky dva veľmi odlišné zdroje. V jednom prípade ide o potreby, ktoré boli celé roky odsúvané. V druhom môže byť veľké rozhodnutie utiecť pred momentálnym napätím, konfliktom alebo nepohodlím.

Práve preto odporúča pred zásadnými rozhodnutiami spomaliť. Skutočná potreba zmeny totiž podľa nej nezmizne po jednom dobrom víkende ani po tom, čo sa situácia na chvíľu upokojí. Vracia sa, prehlbuje sa a dáva zmysel aj s odstupom času.

A potom prichádza otázka, ktorú považuje za veľmi dôležitú: „Utekám od niečoho, alebo idem k niečomu?“ Táto jednoduchá veta môže podľa psychologičky pomôcť odlíšiť impulzívnu reakciu od skutočnej potreby zmeny.

Rozdiel môže byť obrovský. Ak chceš iba čo najrýchlejšie prestať cítiť nepríjemné emócie, nový začiatok ich nemusí vyriešiť. Ak však presne vieš, čo ti dlhodobo chýba a akým smerom sa chceš posunúť, zmena môže mať oveľa pevnejší základ.

Platí to aj vo vzťahoch. Niekedy nie je problémom samotný partner, ale roky fungovania na autopilota, keď sa z dvojice stanú skôr organizátori domácnosti než partneri. Téme vzťahového vyhorenia a tomu, čo s ním robiť, sme sa venovali aj samostatne.

Nemusíš hneď zbúrať celý svoj život

Veľká zmena navyše nemusí vyzerať dramaticky. Môže začať tým, že si priznáš, čo ti chýba, začneš hovoriť o svojich potrebách alebo si dovolíš robiť niečo, čo nemá úžitok pre deti, partnera ani domácnosť, ale jednoducho pre teba.

Ak sa vnútorná nespokojnosť týka vzťahu, psychologička odporúča neísť rovno do obviňovania alebo ticha. Užitočnejšia môže byť veta: „Niečo sa vo mne mení a snažím sa tomu porozumieť.“