Niektorí ľudia to nazývajú ružové okuliare, aj keď, ja si ich predstavujem pekne čierne. Láska je kvôli nim slepá tak veľmi, že to snáď ani nie je možné. Ružová je síce naivná zamilovanosť, no keď sa žena zamiluje, občas to nie je o nevinných motýlikoch v brušku, ale o poriadnej hlúposti.
Je rozdiel medzi tým, keď z očarenia prehliadame „chybičky“ a tým, že nevidíme (alebo len nechceme?) obrovské prekážky, na ktoré nás upozorňuje dokonca aj naše okolie. Každý človek si zaslúži lásku a každý človek si na tomto svete nájde aj svoju spriaznenú polovičku. Stáva sa však, že tú polovičku vidíme v niekom, od koho by sme mali skôr brať nohy na plecia.
Láska je slepá, no našťastie vyprchá
A ešte väčšie šťastie je, že je to väčšinou tá nepravá láska, taká, ktorá nám len ubližuje, tá, ktorá nás zraňuje. I keď ju na začiatku vnímame v úplne inom svetle. Raz už je to tak, ako sa hovorí, keď sa žena zamiluje, aj v debilovi vidí Boha. Svojho kráľa. Dokonalého muža, ktorému sa nik nevyrovná.
