Ako sama tvrdí, baví ju dobre jesť, veľa sa usmievať a žiť v láske. Fotografka Kristiana Vavreková je veľmi milá osôbka, ktorú som pred istým časom oslovila na rozhovor #Slovenkadna. Mala som celkom malú dušičku, avšak odpísalo mi veľmi milé žieňa, ktoré dokonca číta naše rozhovory! Na tento rozhovor som sa veľmi tešila a verím, že sa bude páčiť aj tebe.
Predtým, ako som ťa oslovila, som si prezrela tvoje fotografie, prečítala som si čo-to o tebe a povedala som si, že by bola škoda neosloviť ťa. Milé, jemné žieňa, ktoré má rado dobré jedlo, prírodu, fotenie a cestovanie. Dobre hovorím? Avšak, skús mne a čitateľkám povedať niečo, čo nevieme. Aká je Kristiana?
Ahojte 🙂 Myslím,že som veľmi veselá, spontánna, milujem spoznávať nových ľudí a stále niečo nové zažívať. Páči sa mi, keď je každý deň iný. Mám rada dlhé rána, keď sa nemusím nikam ponáhľať a môžem sa v pokoji naraňajkovať. Rada chodievam na trh, tá atmosféra mi pripomína detstvo. Skoro každý deň varím, no ak cestujeme, nemáme tour po pamiatkach, ale skôr po podnikoch.
Rada objavujem nové, zaujímavé jedlá, ktoré si doma bežne neuvarím. Neviem si predstaviť môj život bez čokolády, avokáda, banánov, čaju a nechcela by som sa vrátiť k životu bez aktívneho cvičenia, okrem toho, že mám omnoho viac energie je na tom jedným z naj benefitov psychika. Milujem hlasnú hudbu a keď sa môžem poriadne vyblázniť na koncertoch, alebo večery s tlmeným svetlom pri víne s kamarátmi.
Kde si študovala vysokú školu?
Z Košíc som prišla do Bratislavy práve kvôli mojej vysokej škole. Na VŠMU som študovala kameru a fotografiu a 5 rokov som bývala na intráku na Mlynoch, čo bolo poriadne dobrodružstvo 🙂
Kto ťa sleduje na instagrame vie, že si partnerka Ota, s ktorým chodíš na výlety a neušlo mi ani to, že veľmi rád a dobre varí. Ako ste sa spoznali?
Hehe, popravde Oto varí len veľmi výnimočne, ale ak sa do toho pustí, naozaj to stojí za to, jeho najväčšia vášeň sú ryby a morské plody. Pred tým, než sme sa spoznali, nevaril vôbec, pretože to nevedel a to založil dva známe gastro podniky (NYC corner a Regal Burger).
Po škole ma na prvej svadbe, ktorú som fotila ženích zoznámil s Otom a posadil nás vedľa seba.
Zamilovala som sa doňho na prvý pohľad, pretože vyzeral ako úplný džentlmen a bol veľmi pozorný. V ten večer ma pobozkal a na druhý deň sme si kúpili letenky do Barcelony. Úplne si ma získal tou bláznivosťou a spontánnosťou.
Ako si sa dostala k foteniu? Bol to tvoj sen odmalička alebo to prichádzalo postupne?
Môj dedko je veľký umelec a skvelý fotograf, ktorý vyhral mnoho súťaží a vystavoval v zahraničí, jeho dcéra (moja mamka) si otvorila svoj fotoateliér v Košiciach, keď som mala 9 rokov a dodnes funguje. Od detstva ma veľmi často fotila a pamätám si, ako som veľa času trávila s nimi vo fotokomore pri vyvolávaní fotiek. Napriek tomu ma nenapadlo, že by som chcela tiež fotiť a ani oni ma k tomu nenavádzali. Keď som sa na základnej mala rozhodnúť, akú strednú školu si vyberiem, bola to dilema. Nebola som vzorná jednotkárka a tak sme gymnázium vylúčili. Ocko mi vtedy nenápadne navrhol, či si u mamky v ateliéri nechcem skúsiť nafotiť moje kamarátky.
Vznikli z toho celkom podarené fotky, nadchlo ma to a tak som šla na umeleckú školu, na fotografiu.
Fotím od 13tich a som prekvapená, že ma to drží dodnes. Zrejme veľmi pomohlo, že ma k tomu nikdy nenútili. Prvé peniaze som si zarobila fotením a odvtedy som ani nič iné neskúsila, takže nemám žiadnu inú pracovnú skúsenosť.
