Natália Lukašíková je česká tanečníčka, choreografka, lektorka a predovšetkým inšpiratívna a motivujúca mladá žena. Cez orientálny tanec, v ktorom sa za trinásť rokov stala profíčkou, sa venuje aj iným tanečným štýlom. My si dnes posvietime na pole dancing, ktorému sa nielen venuje, ale ho aj s láskou vyučuje v Zlíne. Medzi jej tanečné úspechy patrí výhra video-súťaže “Česko hľadá bellystar”, účasť v televíznej súťaži “Talentmánia”, spolupráca s Danom Nekonečným a dvojnásobná účasť na svetovej show “ Bellydance
Evolution”.
1. Ahoj, Natália! Na začiatok sa prosím skús našim čitateľkám v krátkosti predstaviť.
Volám sa Natália Lukašíková, momentálne mám čerstvo 27 rokov. Čo sa týka tanca, tancujem zhruba 13 rokov a približne 12 rokov pôsobím ako lektorka tanca. Začínala som s Belly dance, teda s orientálnym tancom a posledné tri a pol roka sa venujem prevažne pole dancu. Všeobecne som celý život športovala, k samotnému tancu som sa dostala približne v 14 rokoch. Zaujímavú vec, ktorú môžem povedať k pole dancu je, že som bola prvý človek, ktorý založil pole dance alebo presnejšie priniesol tento šport priamo do Zlína a založil tanečnú školu s týmto zameraním.
2. Ako dlho sa už venuješ pole dancingu a ako si si k nemu našla svoju cestu?
Tento šport sa mi páčil odjakživa, vždy som ho chcela vedieť a robiť. Žiaľ, kurzy neboli v mojej blízkosti. Jedného dňa, ktorý som trávila u babky na Slovensku (pochádzam zo Slovenska), som sa veľmi nudila. Brázdila som po internete, sledovala videá na youtube, kde som uvidela video od veľmi známej poledancerky. Video ma zaujalo a inšpirovalo takým spôsobom, že som sa rozhodla, že niečo také budem robiť tiež, a že mi nebude prekážať, ak na tanečné hodiny budem dochádzať.
Našla som si štúdio v Brne, kde som pravidelne začala navštevovať kurz. V tej dobe sa vynorila myšlienka, že by som “takéto niečo nové” mohla priniesť do Zlína. Ale táto myšlienka prišla ešte v dobe, kedy som nebola ani na prvej hodine, nevedela som, či ma pole dance bude baviť, a ani či mi vôbec pôjde. Každopádne už som sa videla ako lektorka, ktorá pole dance učí. V tej dobe som nemala ani dostatok financií na nákup tyčí a vybavenie štúdia. Prosto, vôbec nič, len som videla ten svoj sen. Dosť som to prežívala a intenzívne na to myslela. Napokon sa to tak nejako “samo urobilo” a ja som zrazu stála na svoje prvej hodine ako lektorka. 🙂
3. Ako dlho si navštevovala tanečné hodiny v Brne?
Do Brna som chodila zhruba pol roka a potom som mala svoju prvú lekciu. Ale prvý polrok bol veľmi intenzívny. Makala som x hodín týždenne na tyči, plus k tomu nejaká posilka, naťahovanie (flexi), beh a akákoľvek športová aktivita, aby sa telo tomu čo najrýchlejšie prispôsobilo. Takže, napríklad, behom daného prvého pol roka normálny človek urobí jeden level kurzu. Ja som urobila za rovnaký čas 3 levely.
4. Niektorí ľudia si pole dance zamieňajú so ženským striptízom, čo by si týmto ľudom odkázala?
Pre mňa je pole dance skutočne srdcová záležitosť a myslím si, že veľa ľudí to berie z takého hľadiska hlavne preto, že sa s tým reálne ešte nestretli alebo si to minimálne nevyskúšali. Ak by sa o to pokúsili, tak by určite hovorili a premýšľali inak a uznali by, že je to veľká drina, a že takýto šport patrí medzi olympijské športy. Keby mám tento šport popísať, tak by som povedala, že ide o akrobaciu na vertikálnej tyči, kde sa dá krásne prepojiť gymnastika s tancom, s emóciami, s nežnosťou, s ladnosťou a zároveň je to ukážka flexibility a sily. Človek je schopný takýmto spôsobom vyjadriť seba a svoj príbeh.
5. Ako bežne vyzerá taká prvá tréningová hodina pole dancu?
Keď ide o prvú hodinu pole dance, tak dievčatá prídu, nejakým spôsobom sa snažíme zoznámiť s tyčou a zistiť, o čo v pole dance ide. Potom ideme nato! Rozcvičíme sa, ponaťahujeme svaly, trochu si zaposilujeme bez tyče, potom zaposilujeme na tyči. Pomaly začneme s prvými základnými prvkami, ako je napríklad jednoduchá otočka. Postupne prichádzame na to, čo a ako. Takže naozaj pomaly, postupne, od nuly.
