Krása ako pasca: Porovnávame sa s telami, ktoré v skutočnosti ani neexistujú

Otvoríš sociálnu sieť a za pár minút vidíš dokonale hladkú pleť, úzky pás, plné pery, pevné telo a ženy, ktoré akoby nikdy nezažili zlý uhol, nafúknuté brucho či obyčajný deň bez mejkapu. Problém nie je len v tom, že sa s nimi porovnávame.

Často sa porovnávame s obrazom, ktorý ani nie je skutočný. Filtre, úpravy, svetlo a starostlivo vybrané zábery dokážu zmeniť predstavu o tom, čo vlastne znamená krása. O tom, ako sa tento tlak začína už v dospievaní a môže narušiť celý vzťah k vlastnému telu, pre Odzadu.sk hovorí Tamara Kalužová, psychologička z IPčka.

Krása sa zmenila na nekonečnú súťaž

Porovnávanie nie je nový fenomén. Menili sa iba obrazy, s ktorými sa porovnávame. Kedysi prichádzali z časopisov či televízie, dnes ich nosíme vo vrecku prakticky celý deň.

„Všetci si prechádzajú obdobím, kedy si budujú vlastnú identitu – hľadajú, kto sú, kam patria a čo o nich hovoria ostatní,“ vysvetlila Tamara Kalužová.

Práve v tomto období podľa nej prirodzene rastie citlivosť na to, čo spoločnosť označuje za atraktívne. Sociálne siete však pridali jeden zásadný rozdiel: množstvo obrazov, ktorým sme vystavení.

„Problém nie je len v tom, že tieto obrazy sú nereálne – filtrované, upravené, nasvietené. Problém je, že mozog človeka ich nedokáže spoľahlivo odlíšiť od reality,“ uviedla psychologička.

A práve tu môže vzniknúť pasca, ktorú si so sebou neskôr nesieme aj do dospelosti. Ak celé roky sleduješ telá, ktoré prešli filtrami, pózovaním a úpravami, vlastný odraz v zrkadle môže začať pôsobiť ako chybná verzia „správneho“ tela.

„Porovnávame sa s niečím, čo neexistuje, a vždy z toho nakoniec vychádzame horšie,“ upozornila odborníčka.

zdroj: Magnific/diana.grytsku

Keď už telo nie je telom, ale projektom na opravu

Najväčší problém nastáva vtedy, keď sa túžba vyzerať lepšie zmení na presvedčenie, že vlastné telo nie je dosť dobré.

„Postupne, pomaly a bez toho, aby si to všimli, začnú vnímať svoje vlastné telo ako chybu, ktorú treba opraviť,“ povedala Kalužová.

V tej chvíli už nejde len o nespokojnosť s nosom, stehnami alebo bruškom. Hodnotenie vzhľadu sa môže preliať do celkového pohľadu na seba.

„A keď je telo ‚chybou‘, narúša sa celý sebaobraz – nielen to, ako vyzerám, ale aj kto som a či som ‚dosť‘,“ dodala.

Presne preto môže byť neustále porovnávanie oveľa nebezpečnejšie než obyčajná závisť pri pohľade na cudziu fotografiu. Krása sa môže nenápadne zmeniť na meradlo vlastnej hodnoty.

Algoritmus veľmi dobre vie, čo ti ukázať

Stačí, že sa niekoľkokrát zastavíš pri videu s chudnutím, premenou tela alebo dokonale vyrysovanou postavou. Sociálna sieť si tvoju pozornosť zapamätá.