Keď je človek lekciou na celý život

Stretli sme sa náhodou. Spojila nás jedna odpoveď na jednu otázku. Každý z nás žil svojim životom, ktorý bol ako z iných svetov. Napriek tomu všetkému sa naše duše spojili. Vraveli sme si, že k sebe patríme, že sme sa našli. Nevydržali sme ani deň bez toho aby sme nevedeli ako sa ten druhý má. Máme spoločné zážitky, spomienky na bláznovstvá, ktoré sme kvôli sebe dokázali urobiť za tých pár rokov. Viem, že to bolo skutočné. Viem to z tvojich dotykov, obáv o mňa či prekonanie problémov, ktoré boli proti nám. Verila som ti ako nikomu inému. Verila som, že ty si ten, ktorý vidí nie len mňa ale nás.

Ale život nie je o rozprávke, kde zazvoní zvonec. Život je komplikovaný. Vraví sa, že ak láska nikdy nie je bez problémov a musí prekonávať prekážky.  Pýtam sa samej seba. Vyberá si láska koho spojí? Raz si mi rozprával príbeh. O dverách, ktoré sú zamknuté a ak by sa otvorili, neubránil by si sa mi. Až teraz viem, že ty si tie dvere otvoriť vôbec nechcel. Postupne si si staval okolo seba múr, pod ktorým ja teraz sedím a liečim si rany. Neviem, kde sa stala chyba. I keď viem čo cítiš, predsa sa vzďaľuješ.

Navonok ťa nezaujíma ako sa mám hoci sa vždy k sebe vrátime aspoň otázkou: „Ešte trucuješ?“ a všetko ide znova tak ako by sa nikdy nebolo nič stalo. Viem však, že teraz ťa zaujíma niekto iný. No napriek tomu mám pocit, že tento svet mal patriť nám dvom a ty si to jednoducho vzdal. Vybral si si jednoduchšiu cestu vo svojom svete, no ja ťa aj napriek tomu budem mať rada. Je ťažké rozhodnúť sa, kedy je ten správny čas odísť. No pravdou je, že keď máš niekoho skutočne rád a bezvýhradne mu dôveruješ dostaneš jednu z týchto vecí. Osobu na celý život alebo lekciu na celý život.