Každý, koho zaujímajú sociálne siete a básne, musí tento profil poznať.
Robiť rozhovor s niekým, kto neodhalil svoju identitu je ťažké, no nie nemožné. Instagramový profil Bozk lásky je plný nežných básní o láske, bolesti, živote a taktiež o úprimnosti.
Ahoj. Veľmi ma teší, že s tebou môžem robiť rozhovor. Na začiatok nám prezraď, ako to celé začalo a niečo o sebe. Kedy vznikla tvoja prvá báseň a kedy myšlienka, že sa o svoje básne podelíš s celým instagramom?
Naozaj si asi nespomeniem na moment, kedy vznikla moja prvá báseň. Od nepamäti nosím so sebou malý zápisník a pero, kde vylievam svoje myšlienky. Už príliš dlhú dobu sa moji najbližší pýtali, kedy konečne všetky tie moje zošity uzrú svetlo sveta. A raz, v jeden studený marcový deň v roku 2019 čítajúc jednu z básni, prišlo aj mne ľúto, že tie úprimné verše začínajú aj končia zatvorené v bielych stránkach. A tak vznikol Bozk lásky.
Prečo práve Bozk lásky? Má to pre teba nejaký význam, alebo považuješ bozky vo vzťahu za najdôležitejší prejav lásky?
Názov prišiel tak nejako sám od seba. Bolo to naozaj prvé čo mi napadlo. Potom nasledovalo ešte veľmi dlhé premýšľanie, vymýšľanie, ale keďže píšem primárne o láske, veľa možností na výber vlastne nebolo (smiech). Malo to byť niečo jednoduché, pritom výstižné. Tak to nakoniec aj je.
Čo je tvojím najväčším zdrojom inšpirácie? Odkiaľ berieš neustálu energiu na písanie básní o láske?
Inšpirácia je všade okolo nás, len my ju často nechceme nájsť. Básne sú prúdom mojich myšlienok, ktoré sa pýtajú von a ja ich len zhmotňujem slovami na papier. Je to naozaj úprimná realita mojich pocitov, príbehov, či udalostí, ktoré sa odohrávajú v mojom živote.
O chvíľu tu máme sviatok sv. Valentína. Ako tento deň oslavuješ ty? Máš na neho pozitívny, alebo negatívny názor?
Musím povedať, že nemám k Valentínu negatívnu väzbu, je pre mňa celkom milým sviatkom. Nebláznim sa však kvôli nemu a naozaj to netreba preháňať. Dôležité je vedieť sa k sebe správať tak ako na Valentína i po celý rok a prejavovať si lásku každý deň. Nie je to len deň zamilovaných párov, ide o symbol lásky všeobecne. Môže ísť o vzťah otca s dcérou, sestry s bratom, dvoch kamarátov.
Partnerská láska je v živote veľmi dôležitá. Máš vo svojom živote niekoho, na koho sa môžeš spoľahnúť a dáva ti lásku, alebo spriaznenú dušu ešte stále hľadáš?
Láska pre mňa nie je hľadieť na seba šialene zamilovane, ale pozerať sa rovnakým smerom. Mať pri sebe niekoho, kto ma podrží v dobrom i v zlom, kto ma vypočuje, pomôže mi a s kým mám vybudovaný dôverný vzťah. Myslím si, že takúto osobu vedľa seba už nejakú dobu mám.
Aká je tvoja najobľúbenejšia báseň/citát o láske? Považuješ ju za svoj obľúbenú preto, pretože sa ťa dotkla, alebo sa ti len zapáčila svojou myšlienkou?
Najobľúbenejšiu báseň o láske asi ani nemám, hups. Pre mňa je krásne, keď si ľudia hovoria navzájom pekné slová a vyjadrujú svoje pocity druhým. Pritom stačí jednoduché ďakujem, alebo ľúbim ťa. Pokiaľ niečo vychádza úprimne z nášho srdca, potom je to láska. Ale predsa mi napadlo jedno – „Ak je láska pravá, zostáva večná.“ Andrej Sládkovič bol proste frajer.
Kto ťa sleduje na instagrame tak vie, že tvoje básne majú niekedy podtón nešťastnej lásky. Máš s tým osobnú skúsenosť, alebo básne píšeš na základe toho, čo vidíš vo svete?
Píšem naozaj to, čo úprimne cítim a čo sa okolo mňa deje. Je to taký môj neustály myšlienkový prúd. Ani ja nie som vždy pozitívne naladený a láskou sršiaci človek. Tiež mám svoje trápenia, bolesti i pády. Tie sa následne odzrkadlia v mojich veršoch. Niekedy preto zdieľam aj smutné slová. Paradoxne vtedy dokážem písať najviac.
Keď je srdce zlomené a bolí, pocity idú z neho nejako ľahšie von. Aj keď musím priznať, že si dokážem aj vymýšľať. Občas ma baví vytvárať si vlastné postavy, čo mi často pomáha prekonať ťažké chvíle. Aj preto ma písanie tak napĺňa. Môžeme byť samými sebou, pritom aj niekým iným. Ale „in the end“ som to aj tak stále ja 🙂 .
