Teraz vážne. Môžem ti tu hodiny opisovať, čo som pre chlapa obetovala ja. Ako som mu chcela dokazovať, že si ho zaslúžim a doslova mu robila slúžku. Chcela som mu predsa ukázať, aká som ja „gazdiná“. Chcela som ho potešiť. Robila som preňho všetko. Lebo som si myslela, že keď mu dám celú svoju lásku, tak sa mi aj vráti. Omyl, zlatko.
Mala som raz ťažkú chvíľku, pretože mi znovu neodpísal a len mi dokazoval, aká som mu ľahostajná. Sedela som na zemi, nadávala na celý svet a plakala. Sedela som tam hodnú chvíľu, kým neprišiel môj kamarát. Podal mi pohár vody, a keď sa ma pokúsil pozviechať, povedal mi: „Nemôžeš byť na neho taká… Ja neviem… Iniciatívna!“
Vtedy som tomu ešte nerozumela. Spomenula som si na to až teraz, s odstupom času, keď som narobila veľa chýb. Dlho som mu nechcela prestať dokazovať, že ho ľúbim. Nejak som si myslela, že sa musím ešte viac snažiť, že potom si to konečne všetko uvedomí.
