Ako vyslovil pred piatimi storočiami významný anglický dramatik a herec William Shakespeare: „Keď sa hovorí o ľudskej hlúposti, každý človek myslí vždy len na tých druhých.“ A je to rozhodne jednou z najväčších hlúpostí ľudstva. Dodnes. Žijeme totiž v dobe, kedy si každý nasadzuje masku. V mnohých situáciách je to v poriadku a myslím si, že si to mnohé spoločenské konvencie vyložene pýtajú. Avšak problém nastáva, kedy strácame samých seba vo víre nespočetných situácií a ľudí, ktorých dennodenne stretneme a s ktorými chtiac-nechtiac nadviažeme buď nezáväzný rozhovor alebo bližší vzťah. Masku necháme permanentne nasadenú a zabudneme ju zložiť. Vtedy začneme strácať samých seba a začneme blúdiť v labyrinte lží a podvodu, ktorého sa dopúšťame sami na sebe.
zdroj: pinterest.com
Je v poriadku chcieť sa zapáčiť a ukázať sa v čo najlepšom svetle pred druhými. Avšak prestáva byť v poriadku fakt, že v snahe zapáčiť sa ostatným prestaneme byť samými sebou a začneme hrať falošnú hru, v ktorej sa vedome či nevedome prispôsobujeme potrebám, požiadavkám, snom a túžbam druhých. A to len preto, aby sme sa im čo najviac votreli do priazne. A možno tiež preto, aby sme neboli sami a aby nás mal niekto rád. Lenže taký človek bude mať rád svoju predstavu o nás a nie našu skutočnú podstatu.
