Čo sa skrýva za „zdravými“ potravinami? Sója vytláča indiánske kmene a s avokádom obchoduje mafia

Pestovanie sóje ohrozuje podľa štatistík 650-tisíc Indiánov v Južnej Amerike. Výsadba palmového oleja pokrýva 27 miliónov hektárov pôdy na svete. Kvôli avokádu vyrúbu v Mexiku 700 hektárov lesa ročne.

Produkcia každej potraviny, aj tej najekologickejšej, zanecháva určitú nezmazateľnú enviromentálnu stopu, ktorej sa úplne predísť nedá. Čím je produkcia masovejšia, tým je stopa väčšia. Existujú však určité druhy potravín, ktoré sú škodlivejšie ako iné.

zdroj: unsplash.com

Mnohé sa paradoxne tvária zdravo, nezávadne a uprednostňuje ich aj veľa vegánov či vegetariánov. Všeobecne platí, že pri snahe znížiť negatívny dopad nášho každodenného fungovania na prostredie, by sme mali uprednostňovať lokálne výrobky pred tými, ktoré pochádzajú zo zahraničia.

Pri dovoze totiž dochádza k veľkej spotrebe paliva, keďže produkty k nám často putujú aj cez pol planéty. Najdlhšie sa k nám dovážajú potraviny ako sója, avokádo či káva. Práve tie predstavujú aj najväčšiu hrozbu pre životné prostredie. Aká je reálna cena obľúbených potravín, ktoré mnohí považujeme za zdravé či ekologické?

Sója

Veľa ľudí, hlavne tí, ktorí nekonzumujú mäso a hľadajú vhodnú alternatívu, často kupujú práve sóju a výrobky z nej. Táto surovina je známa svojím vysokým obsahom bielkovín a nízkym obsahom tukov, čo z nej robí ideálneho spoločníka do zdravej či bezmäsitej kuchyne.

zdroj: Photo by Toa Heftiba on Unsplash

Jej ekologická cena je ale vysoká. Podľa informácií organizácie World Wildlife sa dopyt po sóji zvýšil až 15-krát od roku 1950. 80 % sóje na svetovom trhu sa vyrába v USA, Brazílii a v Argentíne, Čína, naopak, najviac sóje importuje. Sójová produkcia však spôsobuje masovú deforestáciu a vytláča malých farmárov a miestne komunity od úzadia. Podľa štatistík ohrozuje 650-tisíc indiánov v Južnej Amerike a 200 ich kmeňov.

Na zrýchlenie rastu používajú farmári chemický postrek, ktorý sa ale často dostáva vo vôd. Tieto chemikálie predstavujú hlavnú príčinu znečistenia riek, jazier a vodných nádrží. Nehovoriac o tom, že kým táto strukovina príde do strednej Európy, spotrebuje sa obrovské množstvo paliva, ktoré do ovzdušia uvoľňuje CO2. Výbornou alternatívou k sóji sú napríklad hrach či fazuľa, tie sú tiež bohaté na proteíny a dostupné ich máme lokálne od slovenských výrobcov.

Palmový olej

Obľúbili si ho výrobcovia potravín, kozmetiky, chemických látok či biopalív. Takmer polovica palmového oleja, ktorý sa importuje do Európskej únie, sa využíva ako biopalivo. Kvôli tejto surovine sa pritom ničia celé biotopy a dochádza k vymieraniu živočíšnych druhov.

Medzi ohrozené živočíchy kvôli produkcii tohto oleja patria orangutany, sumatránske tigre či slony na ostrove Borneo. Výsadba na produkciu palmového oleja pokrýva 27 miliónov hektárov pôdy a je zodpovedná za množstvo konfliktov vzťahujúcich sa na vlastníctvo pôdy, najmä v Indonézii. Pre spotrebiteľov je ťažké konzumáciu palmového oleja úplne vylúčiť, keďže sa nachádza takmer vo všetkom, od mydla až po sladkosti. Jedinou cestou je si vždy pred kúpou prečítať zloženie produktu.

Zdroj: startitup.sk