Sedela na posteli a už zase chcela písať o nich. O mužovi, ktorý zmenil jej život a o nej, ktorá sa ho nikdy nevzdala. Pretože vždy bolo dôležitejšie to dobré. To dievča vlastne vždy videlo iba pozitíva a len zriedka sa nahnevala. Kúsok jej je v ňom a kúsok neho zas v nej. Ešte nedávno tvrdila, že kamarátstvo medzi mužom a ženou existuje a oni sú toho príkladom. Nevie prečo vypustila tú vetu z úst. On neznáša keď ich nazvú kamarátmi. A má pravdu, je to veľmi slabé slovo. Medzi bývalými to ani nejde. Hups, slovo bývalí či ex vlastne neznášajú obaja. Tvoria spolu malý gang.
Prešli si už všeličím. Tvoria dvojku, ktorú nikto nikdy nepochopí, ale to je v poriadku. No že spolu zažijú aj takéto niečo? Prekvapenie. A pri tom to už dávno nie je o láske. Alebo sa snáď mýlila? Nie, neboj sa, ona vie.
Nikdy si nemyslela, že by nezvládli situáciu a taktiež si nikdy nemyslela, že ona bude tou ženou, kvôli ktorej iné plačú a majú zlomené srdcia. Veď aj ona mala kvôli jednej takú zlomeninu. Vždy je to o dvoch, presne tak to je. Ale čo oči nevidia, to srdce nebolí. Keď k nemu išla, nepochybovala o zvládnutí situácie. Veď minule im to celkom šlo. Asi sa prepočítala.
