Napriek tomu, že je to čoraz ťažšie, vnútri cítim, že život nemusí dávať zmysel na to, aby sme ho mohli viesť vyrovnaný a spokojný. Je toho odomňa viac očakávaneho, zrazu je tu viac povinností, viac pomyselných aj skutočných problémov, či starostí.
Nikdy som nepremýšľala nad tým, že na tomto svete nechcem byť, no teraz sa mi tu páči najviac z celého doterajšieho života. Samozrejme, rok má ročné obdobia a človek nálady. Niekedy je to všetko naozaj neúnosné a mám pocit, že aj psychicky nezvládnuteľné, ak by sme sa zameriavali na každú vec. Ale za každú chvíľu šťastia, hoc bezdôvodnú, to vždy doteraz stálo.
Uvedomila som si, že toho nemám tak málo, aby som nemohla byť vďačná za to všetko. Nič nie je samozrejmosťou. Vraví sa, že to zistíme, až ked o to prídeme. Nechcem si však veci začať vážiť až vtedy, keď bude neskoro.
