
Pred tým, než si zistila, ako veľmi si žiadaná u opačného pohlavia. Pred tým, ako sa ti zapáčilo manipulovať s ľuďmi pre tvoje vlastné dobro. Pred tým, než si okrem mňa stratila aj ďalších ľudí, ktorí ťa úprimne ľúbili. Pred tým, ako si vyzradila tajomstvá ľudí, čo ti dôverovali. Pred tým všetkým svinstvom, ktoré si napáchala, si bola zlaté dievčatko, moja najlepšia priateľka…
Zvykla si chodiť ku mne na návštevu a pri žehlení mojich kučierok si musela mať zimné rukavice, lebo často si sa pri chvíľke nepozornosti popálila.
Nepamätám sa, kedy som ťa naposledy videla plakať. Kedysi sme nemali problém plakať jedna pred druhou a navzájom si utierať slzy. Spomeň si na jedno víkendové ráno, keď si mi vravela ako ťa život prestáva baviť, bola si vtedy na jednom mieste, kde sme sa chodievali zašiť. Ja v strachu o teba som na seba hodila prvé, čo som zdrapila a keďže som zlyhala v snahe nájsť rovnaké ponožky, utekala som za tebou s dvomi úplne inými. Čo tam po ponožkách, keď som sa bála, že mojej priateľke ide o život? Aj si pamätám, kvôli komu si sa vtedy tak trápila. Dobehla som za tebou a okrem toho, že ťa dosť rozosmiali tie moje ponožky, dovolím si povedať, že sa mi vtedy podarilo kvalitne ti zlepšiť náladu.

Raz som si kúpila jeden energeťák alebo svinstvo preplnené umelinou, stretli sme sa, sadli sme si na istú striešku, kde sme ho spolu popíjali a viedli jeden z našich tajných rozhovorov.














