Chýba mi pocit prvenstva
Vzťahy
Každý deň rozmýšľam, kam sa pomaly vytratilo všetko to pekné medzi nami. Začal si ma brať ako samozrejmosť? Prestal si si ma vážiť? Už si mnou presýtený? Kopa týchto otázok mi behá v hlave a ja naozaj neviem, kde nastal ten skrat.
Veta „začiatky sú vo vzťahoch najkrajšie“, pre mňa nikdy predtým neplatila. Ja som vždy milovala práve to pokračovanie. Keď už vzťah bol zabehnutý, keď už sme s priateľom boli na seba zvyknutí. Vedeli sme kto čo má rád, dopĺňali sa a poznávali svoje hlbšie zákutia. Potom prišiel on a až vtedy som pochopila tú vetu, že to tak naozaj môže byť, že naozaj krásne boli tie prvé chvíle, dni, mesiace.
On, taký tvrdý chlap, nerád prejavujúci city, zrazu bol nežný a keby láska nadnáša, asi by lietal v oblakoch. Bol tak vnímavý, starostlivý, obetavý… Áno, to bola sila začiatkov. Keď si chlap ešte ženu získava a dokázal by pre ňu urobiť aj nemožné. Zobrať si v práci voľno, vstať skoro ráno len preto, aby ju odviezol na skúšku. Ostať hore do noci len kvôli tomu, aby sa rozprávali, nechať ju prepínať rádio v aute, hovoriť ako len jej nechá šoférovať svoje auto, atď…













