Ešte stále si živo spomínam na deň, keď som ťa spoznala. Bolo to ako blesk z jasného neba. Mala som pocit, že toto musí byť osud. Celým svojím vnútrom som cítila, že toto je správne. Nemám pamäť na mená, ale to tvoje som si zapamätala ihneď.
Najprv som si myslela, že si len arogantný frajer. Keď si sa mi prihovoril, okamžite som svoj postoj prehodnotila. Bol si taký milý a vtipný. Potom som si myslela, že som ťa spoznala. A prezradím koniec, prvý dojem nikdy neklame. Vždy budeš mať miesto v mojom srdci, ale v mojom živote? Už nie.
Neľutujem
Neľutujem ani sekundu času, ktorú sme spolu strávili. Som vďačná. Ten čas s tebou bol krásny. Ten pocit, ktorý som pri tebe mala je nezabudnuteľný. Začali sme ako kamaráti, a tak to malo aj ostať. Veď vlastne aj ostalo. Tak čo sa vlastne pokazilo? Na túto otázku odpoveď nedostanem, pretože si mi ju nedal. Trávili sme spolu toľko času, koľko sa dalo. Zrazu si začal byť divný. Vyhýbal si sa mi a rušil stretnutia. To boli chvíle, keď som si uvedomila, že ťa nevnímam iba ako kamaráta. Pretože tak veľmi by mi bežný kamarát chýbať nemal. Vždy hovorím ľuďom čo si myslím a čo cítim. Nikdy som sa pred tebou na nič nehrala a nikdy som sa nepretvarovala. To bola asi chyba. Keby si mi viac veril, všetko mohlo byť inak.
