
Trvalo to roky, čo moje srdce patrilo tebe. Dlhé mesiace a roky naplnené láskou k tebe. Bol si pre mňa dokonalý. Túžila som byť s tebou, po tvojom boku, predierať sa svetom. Ale ako roky ubiehali, obaja sme dospievali a hľadali seba samých. V okolí, doma či vo svete. Naše cesty sa rozdeľovali a znova spájali. Bez ohľadu na to, kde som bola, vždy si pre mňa znamenal najviac.
Vždy som sa vracala k tebe, pretože iba pri tebe som sa cítila byť doma. Ale len do jediného momentu. Do momentu, kedy som si uvedomila, že po celý ten čas tu láska skutočne bola. Len nie v tebe. Všade naokolo. A tak som to skúsila. Inde, s niekym iným…
A bolo to dokonalejšie ako čokoľvek iné. Našla som svoju spriaznenú dušu. Svoju lásku. Muža, ktorý ma od začiatku miloval tak verne a oddane, ako som dúfala, že to budeš robiť ty. Ale nastal zlom, chcel si to vrátiť. Zmeniť sa. Skúsiť to. Skúsiť niečo, čomu som svoje srdce a čas venovala pridlho. Skúsiť to, keď som sa pohla ďalej. Skúsiť to a prekaziť niečo, čo pre mňa znamenalo veľa.












