Bola som na meditácii v Bratislave: Toto tam robili ľudia, chcela som odtiaľ ujsť

Meditácia pre mňa vždy znamenala synonymum absolútneho pokoja, ticha a príjemného hlbokého uvoľnenia po náročnom týždni. Pred pár dňami preto padlo rázne rozhodnutie – po celom mesiaci v neskutočnom strese konečne doprajem niečo pekné svojmu duševnému zdraviu.

Môj výber padol na jedno moderné a veľmi populárne centrum priamo v srdci našej Bratislavy. Recenzie na internete sľubovali hlboký spirituálny zážitok, očistu od negatívnych emócií a nájdenie vnútornej rovnováhy.

Tento lákavý popis ma okamžite presvedčil, nuž neváham, platím nemalé vstupné a plná očakávaní vyrážam na miesto. Ľudia ma však za zatvorenými dverami tejto tichej miestnosti úprimne šokujú a vystrašia svojím správaním.

Chôdza predstavuje pre ľudské telo najprirodzenejší pohyb, ktorý však v dnešnej sedavej dobe nesmierne podceňujeme. Mnohé ženy žijú v omyle, že cesta za štíhlou líniou vedie výhradne cez tvrdé tréningy a hodiny strávené na bežiacom páse.

Nevinný začiatok v tichom centre

Kráčam do priestrannej sály, kde už na zemi sedí zhruba pätnásť dospelých a na prvý pohľad úplne normálnych ľudí. Vzduchom sa nesie vôňa drahých vonných tyčiniek a z reproduktorov hrá príjemná, tichá meditačná hudba.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by ODZADU SK (@odzadu.sk)

Všetci obsadzujeme pohodlné podložky a lektorka nás milým hlasom víta. Následne žiada o zavretie očí a spustenie hlbokého dýchania do brucha.

Totiž v tej chvíli stále verím v hodinu plnú príjemného relaxu a tichého rozjímania. Atmosféra v miestnosti vyžarovala pokoj, svetlá svietili iba tlmene a z mojej hlavy konečne miznú všetky pracovné povinnosti.

Keď sa pokoj zmenil na čistý chaos

Po desiatich minútach pokojného dýchania však lektorka otáča scenár tejto skupinovej lekcie na nefalšované šialenstvo. Naopak namiesto upokojenia zrazu dôrazným hlasom prikazuje chaotické a prudké dýchanie nosom.

Máme do toho vložiť všetku svoju frustráciu a hnev, ktoré v sebe nosíme. Z toho dôvodu celá miestnosť v sekunde spúšťa dychčanie, ktoré pripomínala skôr zápas v klietke než cestu k osvieteniu.

Cítim, ako mi stúpa krvný tlak a v hlave mi nepríjemne pulzuje. Lektorka však kričí, aby sme neprestávali a išli ešte viac na hranu svojich síl.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.