
Práve vtedy, keď zimu striedala jar, dni boli ešte stále krátke a počasie pochmúrne nebolo to zrovna moje príjemné obdobie. Samozrejme až do jedného ešte školského doobedia, kedy sme si začali písať. Neboli sme si cudzí. Stretávali sme sa na ulici, naši priatelia boli priateľmi toho druhého, ale nikdy sme spolu netrávili čas a ani sme sa nezdravili. Len sme poznali svoje mená vďaka Facebooku. Zrazu ubiehali týždne, v ktorých nebolo dňa, kedy sme si nepísali. Pri každom stretnutí na ulici si sa začal tak úžasne usmievať a vždy s milým tónom si sa pozdravil.
Vyzeral si, akoby ťa zakaždým tešilo, že ma vidíš.
Po čase sme sa začali stretávať a neskôr sme spolu trávili čo najviac času samozrejme, že sami. A práve počas týchto spoločne prežitých dní, kedy sme buď boli spolu osobne alebo sme si neustále písali, som sa zaľúbila práve do toho tvojho hrejivého úsmevu, ktorý má už viac nenechával chladnou.














