Agresia nie je hnev - prečo muži ubližujú

Keď počujeme o násilí, automaticky myslíme na obete. Čo sa však deje v hlavách mužov, ktorí ubližujú? Terapeut Jan Drobný z Ligy otvorených mužov odhaľuje, že za agresívnym správaním sa často skrýva len neschopnosť pracovať s vlastnými emóciami, ktorú si muži nesú z detstva.

Keď sa povie domáce násilie, naša pozornosť sa prirodzene upiera k obetiam. Málokedy sa však pýtame, čo sa v skutočnosti odohráva v mysli a tele človeka, ktorý toto násilie pácha. Jan Drobný, psychoterapeut z organizácie Liga otvorených mužov (LOM), sa pohybuje v náročnej oblasti, kde pracuje priamo s mužmi dopúšťajúcimi sa násilia a hľadá cesty k ich zmene.

Pre mnohých je prekvapivým zistením, že väčšina týchto mužov prichádza na terapiu dobrovoľne. Nie sú to vždy ľudia, ktorí by svoje činy zúfalo obhajovali. Často ide o jednotlivcov, ktorí si uvedomujú existenciu svojho problému a hľadajú cestu, ako ho konečne vyriešiť.

V terapeutickej praxi je jedným z najdôležitejších pilierov pochopenie základného rozdielu medzi hnevom a agresiou. Mnoho ľudí si tieto pojmy zamieňa, no v skutočnosti ide o dve odlišné roviny prežívania a správania sa.

Hnev verzus agresia: Kde robíme chybu?

Hnev je primárna, prirodzená ľudská emócia s jasným fyziologickým základom. V určitých životných situáciách je dokonca oprávnený a zdravý. Agresia je naproti tomu len konkrétnym spôsobom správania, ktorým sa rozhodneme na tento hnev reagovať.

Terapeut Drobný zdôrazňuje, že muži často ani nevedia, že cítia hnev. Nie sú odpojení od svojich pocitov preto, že by boli od prírody zlí, ale preto, že ich to nikto nenaučil. Od detstva počúvajú vety typu „nebuď baba“ alebo „neplač a nebuď taký precitlivený“, čo ich núti svoje emócie potláčať a okamžite prejsť k akcii.

zdroj: Pexels/Ahmed Abdelhalem

Práve toto potláčanie vedie k tomu, že muži strácajú kontakt so svojím vnútorným prežívaním. Namiesto reflexie emócie nasleduje výbuch, ktorý často končí ubližovaním blízkym ľuďom v ich okolí.

Transgeneračný odkaz a naučené vzorce

V terapeutickej miestnosti sa často objavuje téma, ktorú poznáme pod názvom transgeneračný prenos. Muži totiž často nevedome opakujú vzorce správania, ktoré si priniesli z detstva od svojich otcov či starých otcov.

Nejde tu o žiadne teoretické poučky, ale o živú realitu každodenných interakcií. Ak dieťa vyrastá v prostredí, kde sú emócie považované za slabosť a konflikty sa riešia silou, osvojí si tento model ako jediný funkčný spôsob vzťahovosti.

V našom kontexte túto situáciu navyše komplikuje dedičstvo minulej éry, kedy bolo mlčanie ochranou a akýkoľvek prejav zraniteľnosti predstavoval riziko. Táto atmosféra sa do rodín prenáša nielen slovami, ale aj atmosférou a gestami pri spoločnom stole.

Je cesta von reálna?

Terapia je podľa odborníkov účinná, no musí prísť včas. Skupinové sedenia, na ktorých muži počúvajú príbehy ostatných, fungujú ako silné zrkadlo. Vidia, že v tom nie sú sami a že existujú aj iné spôsoby, ako byť mužom bez nutnosti ubližovať.

Samotná terapia však nemusí stačiť, ak sa nezmení celospoločenský postoj. Potrebujeme, aby násilie prestalo byť vnímané ako tabu, o ktorom sa mlčí. Výchova v školách musí viesť k tomu, aby deti dokázali pomenovať svoje pocity a rozumeli im.

Ako sa správa muž ktorý ťa nechce? Presne takto, nič medzitým
zdroj: Freepik / freepik

Organizácia LOM sa preto okrem práce s jednotlivcami zameriava aj na vzdelávanie odborníkov a preventívne programy pre mladú generáciu. Cieľom je naučiť chlapcov vnímať emócie ako súčasť zdravej identity skôr, než sa stihnú zafixovať deštruktívne vzorce.

Ak sa cítite v partnerskom živote pod tlakom alebo vnímate, že sa v niektorej z týchto oblastí strácate, nezabúdajte, že na seba nemusíte byť sami. Niekedy stačí malý krok k tomu, aby sa situácia začala meniť k lepšiemu. O téme emócií a ich zdravého zvládania sme písali aj v článku o tom, ako rozpoznať signály blížiaceho sa vyhorenia.

Každý z nás občas potrebuje ticho a priestor na to, aby utriedil svoje myšlienky. Ak sa cítite preťažená, možno vám pomôže inšpirácia, ako využiť samotu na vlastný rast.

Zdroj: Moje Psychologie

Odporúčané články

Viac z kategórie Lifestyle