
Mám taký dojem, že to všetko, čo sa stalo medzi nami, nebol osud. Mohli zato naše uvážené a možno aj neuvážené rozhodnutia. Možno som za to mohla len ja a ty si to jednoducho musel všetko akceptovať. A tvrdím to aj napriek všetkým tvojim slovám, že to tak malo byť. Ty si veľmi dobre vedel, že na takéto myšlienkové vnímanie neverím. Nebol to teda osud ale ja?
Stalo sa toho až príliš veľa medzi nami, aby sme presne charakterizovali tie najväčšie problémy. Dobre, asi som to nedokázala len ja. A vieš prečo? Lebo sme sa o sebe dozvedeli až príliš veľa informácií. Hneď na začiatku sme sa rozprávali o našich najväčších tajomstvách. Len tak. Lebo sme si navzájom skutočne dôverovali.
A znovu plačem. Znovu sú na mojej tvári slzy. A ty o tom nemáš ani tušenie.
Zdroj: unsplash.comNaozaj neviem, čo by bolo správne spraviť, aby som sa nemusela cítiť tak hlúpo. Žeby stačilo vrátiť sa späť do toho obdobia, kedy som ťa nemusela mať v myšlienkach. Vtedy, keď som ťa nepoznala.
Čo ty na to?















