Moje city k nemu sa pomaly začali meniť. Neprejavovali sa rovnako ako niekedy. Prestala som ho vyhľadávať. Naučila som sa ži bez jeho prítomnosti. A či to bolo ľahké? Stačilo si to iba uvedomiť. Uvedomiť si, či chcem aj naďalej byť len jednou z možností. Byť pre neho tá druhá. Či budem stále tá, ku ktorej sa príde vyplakať, ak ho tá prvá sklame, alebo nebude mať v tej chvíli čas. Či budem ja stále tá, ktorá bude chcieť dať to všetko do poriadku. Robila som pre neho maximum a nedostala som na oplátku nič.
Zlatko, ty nie si jednou z možností. Na svete existuje množstvo chlapov, ktorí by ti dali celý svet a obetovali všetko, čo majú, len aby mohli byť aspoň na chvíľu s tebou. Existuje muž, ktorý je rovnaký ako ty. Ktorý má rovnako veľké srdce ako máš aj ty. Ktorý bude vedieť, čo máš rada a ako piješ svoju kávu. Ktorý ťa aj bez slov zoberie ku hviezdam. Bude poznať všetky tvoje silné a slabé stránky. Pri ňom budeš chápať, aká silná láska dokáže byť. Tvoje pády bude brať ako cestu k niečomu novému. Nezľakne sa, neutečie od teba pri prvej prekážke. Bude ťa podporovať vo všetkom čo robíš. A hlavne bude vďačný zato, že patríš do jeho života… Tak ho nechaj a zabudni na neho.
