Svet a hlavne ten online, nám na každom kroku predsúva ideály dokonalej postavy. A keby len to. Ukazuje nám aké účesy sú v móde, čo sa nosí za veľkou mlákou, alebo aký nos či bradu si nechávajú spraviť naši východní priatelia. No skutočnosť je taká, že keď vyjdeme na ulicu vidíme tam úplne obyčajných normálnych ľudí z mäsa a kostí ako sme my.
Prečo sa potom tak veľmi chceme podobať vymyslenému ideálu?
Pred pár rokmi som sa začala zaujímať o zdravší životný štýl. Začala som intenzívne cvičiť a ruka v ruke s pravidelnými tréningami som si upravila svoj jedálniček. Vylúčila som väčšinou polotovarov, sladkosti, slané jedlá, mastné jedlá, jedlá obsahujúce múku a priveľa sacharidov. Ovocie doobeda. Cestoviny (aj to len celozrnné) raz za uhorský rok, ak mäso, tak len kuracie, knedle neprichádzali do úvahy a rovnako ani nič vyprážané. Smotanu som nahradila mliekom, jogurty len nízkotučné.
Všetko som si samozrejme zapisovala a rátala každú kalóriu, aby mi zapadala do môjho kalorického príjmu a výdaju. Okrem toho bolo treba dať pozor na hodnoty makro zlúčenín. Nemusím hovoriť o tom, ako som celý deň myslela len na jedlo. Starostlivo si plánovala každý ďalší chod a večer pred spaním snívala o tom čo zajtra zjem. A tak sa z niečoho čo mi malo priniesť radosť, stalo niečo čo ma obmedzovalo. A ja naozaj neznášam obmedzenia. Kilá išli dole prirodzene, ale nanešťastie spolu s nimi aj svaly a moja nálada.
