Áno, znie to tak krásne, že sa jedného dňa zobudíš a tvoje prvé myšlienky nebudú patriť jemu. Že keď náhodou započuješ tú „vašu“ pieseň, už nevyjde slzička. Že ťa už nerozhodí, ak budeš o ňom počuť, alebo ho náhodou zahliadneš niekde v meste. Že už budeš slobodná, nebudeš zväzovaná citmi k nemu, že budeš dokázať naviazať nový vzťah a dať šancu niekomu, kto sa takto nezachová. Viem, že chceš takú slobodu, aby si nemala v hlave neustále nutkanie ho porovnávať s tvojím novým.
1. Prijmi to
Viem aj to, že niekedy je zabudnúť ťažké a že niekedy to dokonca nie je možné. Jednoducho to nepôjde. V takomto prípade je dôležité to prijať. Proste áno, bol súčasťou tvojho života. Prijímaš ho ako časť tvojej minulosti. Isté obdobie si s ním strávila, nemôžeš v hlave stlačiť „Delete“ a hrať sa, že to nikdy nebolo. Možno až do konca života bude tvojou súčasťou. Bude mu patriť malá časť v tvojom srdiečku. Bude to taká malá rastlinka v tebe, ktorá bude s tebou rásť. Ale nie bolestivo. Musíš to jednoducho zobrať ako fakt. Je tam, je tam s tebou. Niečo ti priniesol, niečo ťa naučil, niečo ti ukázal a tvorí nejakú tvoju časť. Niečo si s ním prežila a je to v poriadku.
Čím skôr to začneš akceptovať, že niekde tam jednoducho je, tým skôr odtiaľ odíde. Nemôžeš umelo tlačiť na pílu, vyčítať si, aká si slabá, že to nejde, nemôžeš sa za to bičovať. Musíš mu len upratať malé miestečko a tam ho nechať. A žiť s takou tou myšlienkou „Každý človek je v mojom živote, aby ma niečo naučil“. Aj on v tebe niečo zanechal a to musí samo odísť. Môžeš to podporiť jedine tak, že sa s tým naučíš spolupracovať, nie proti tomu silou mocou bojovať.
