
Boli ste šťastní, boli ste spolu, usmievali ste sa na seba a žili ste jeden pre druhého. Prechádzali ste sa nočnými uličkami držali ste sa za ruky. Vtedy vám obom nič nechýbalo.
Boli ste spokojní so životmi a vaši spoloční priatelia, ktorých ste mali na blízku vám v dobrom závideli to, akí ste spolu šťastní. Dôverovali ste si a vedeli ste obaja prežiť piatkový večer aj bez seba a telefónu v rukách. Nežiarlili ste na seba. A vždy ste boli na seba milí a usmiati.
Ale ako sa pomaly začal hýbať čas novým smerom, niečo alebo niekto vám prestalo priať šťastie. Niečo sa stalo a vy dvaja ste sa pohádali. Tebe možno ani doteraz nie je jasný dôvod toho, prečo ste sa vtedy pohádali. Lebo vy dvaja ste sa často nehádali.
Pamätáš si, ako si v jeden deň išla na nákup sama, lebo on ti napísal, že dnes nemá voľný čas? Verila si mu. Dovtedy ti nikdy nedal dôvod k nedôvere. Tešila si sa z každého dňa, ktorý ste spolu mohli prežiť. Ľúbila si ho presne takého, akým bol človekom. Bol zraniteľný a citlivý. A to sa ti páčilo. Lebo ty si mu bola podobná. Vy dvaja ste boli vždy niečo extra.












