Vedela som, že tentokrát je to už na hrane. Kričala som, buchla dverami a posadila sa na posteľ. Toto už nepôjde. Hovorí sa, že keď obaja chcú, všetko sa dá zachrániť. Láska vraj všetko prekoná. Takéto stavy som mala v poslednej dobe často. Nechcela som to vzdať, a preto som sa rozhodla bojovať ja, aj môj nastávajúci. Nie sme ale žiadni superhrdinovia a práca na vzťahu, jeho zlepšenie a návrat do správnych koľají netrval deň, mesiac ani rok. Trvá doteraz. No teraz už konečne napredujeme. A ako sme sa z tej stále opakujúcej krízy nakoniec dostali?
1. Odstránila som všetky očakávania
Dobre, fajn, nie úplne všetky, no snažím sa ich čo najviac minimalizovať. Sme ženy, vidíme fotky na sociálnych sieťach, v televízii zase tie nereálne telenovely, čítame presladené romány… Až si zrazu začneme tvoriť predstavy a nároky na našich chlapov, lebo od nich začneme očakávať to isté. Keď mu v obchode naznačíš, že takú blúzku by si chcela, neočakávaj, že na najbližšie stretnutie ti ju prinesie. Ani nečakaj, že ťa zoberie do luxusnej reštaurácie napriek tomu, že si mu trikrát zopakovala, že nie si hladná. A tiež nepochopí, prečo sa hneváš, že ti nič nekúpil, keď si mu prízvukovala, že nič nechceš. On tie seriály nevidel, on nevie, že tam muž žene nosil kvety, aj keď nemala žiadny sviatok. A hlavne nevie, že by si niečo také chcela. Možno by ťa chcel potešiť, ale nevie si vycucať z prsta, čo ty presne očakávaš. A nie, hlavne si nezačni hovoriť, že si mu to „jasne naznačila“.
